Elektrónky v gitarových zosilňovačoch

Úvod
Hoci v tom mal od začiatku prsty všadeprítomný Leo Fender, nebol to on, kto vymyslel zosilnenie zvuku pomocou elektrónok. Jeho zosilňovače využívali základné princípy, ktoré boli dostupné v Radiotron Designer’s Handbook, a z ktorých väčšina bola vynájdená a patentovaná vedcami z Western Electrics pracujúcimi v Bellových laboratóriách. Skôr než v hudobných aparatúrach boli elektrónkové obvody použité v audio zosilňovačoch a rádiách. Leo Fender začal s výrobou zosilňovačov pre hudobné nástroje v svojej rádiovej dielni v kalifornskom Fullertone počas druhej svetovej vojny. Boli to skôr kusové objednávky pre profesionálnych hudobníkov. S komerčnou produkciou začal krátko po 2. svetovej vojne, keď zahájil výrobu K & F Lap Steel Gitár, ktorých súčasťou boli aj príručné elektrónkové zosilňovače.

Princíp
Vynález samotnej elektrónky je výsledkom náhody. Thomas Alva Edison pri svojich pokusoch so žiarovkou zistil, že zo žeraviaceho vlákna vylietajú čiastočky, ktoré sa usadzujú na skle oproti vláknu. Keď do banky oproti vláknu zatavil ďalšiu elektródu v podobe kovovej doštičky a medzi vývodmi oboch elektród – kladné anódy a záporné katódy (vlákno) – pripojil merací prístroj, zistil, že týmto obvodom preteká prúd, čo znamená, že zo žeraviaceho vlákna vylietavajú elektróny. Bol to základ elektrónky s dvoma elektródami, teda diódy. Až jej zlepšená podoba, trióda, umožnila dokonalé riadenie prúdu elektrónov medzi katódou a anódou.

Konštrukcia elektrónky
Elektrónka je elektronické zariadenie pozostávajúce minimálne zo štyroch aktívnych elementov: žhaviace vlákno, katóda, riadiaca mriežka a doštička (anóda). Všetky tieto súčiastky sú uzatvorené do sklenenej banky, z ktorej je vysatý vzduch. Vákuum chráni, podobne ako v žiarovke, vlákno a ostatné súčiastky pred zhorením. Žhaviace vlákno sa rozpáli, aby došlo k nahriatiu katódy. Žhavá katóda začne emitovať elektróny, ktoré z negatívne nabitej katódy prelietajú (cez mriežku) smerom k pozitívne nabitej anóde. Účelom mriežky v tomto procese je riadiť tok elektrónov. Keby mriežka chýbala, pohyb elektrónov by bol nekontrolovateľný, podobne ako prúd vody z naplno otvoreného kohútika.

Princíp fungovania
Keď hráč rozvibruje strunu, subtílny signál z elektromagnetického snímača putuje priamo do riadiacej mriežky v elektrónke. Aj malý signál vyslaný do mriežky spôsobuje výraznú zmenu v prúde pretekajúcom medzi katódou a anódou. Regulácia predpätia mriežky (tzv. bias control) reguluje nastavenie náležitého napätia v sieťke. Veľkosť napätia sa, v závislosti od ich citlivosti, líši od elektrónky k elektrónke. Keď je predpätie mriežky správne nastavené, elektrónka je prispôsobená obvodom, vďaka čomu je zdrojom čistého a silného signálu. V záujme optimálnej funkčnosti zosilňovača by bolo vhodné skontrolovať hodnoty predpätia vždy pri výmene koncových elektrónok. Túto kontrolu by mal vykonávať kvalifikovaný technik s použitím osciloskopu. Nastavenie predpätia je pomerne jednoduchá, finančne únosná operácia. Niektoré symptómy nesprávneho nastavenia predpätia sú napríklad prílišné ohrievanie zosilňovača, nadmerný brum ozývajúci sa zanedlho po uvedení do prevádzky, nežiadúce, či podivne znejúce skreslenie. Zosilňovač však nemusí nutne znieť zle iba pre zlé nastavenie elektrónok a tieto symptómy môžu indikovať aj iné problémy. Preventívnou prehliadkou sa však dá predísť poškodeniu zosilňovača, ktoré môže byť spôsobené nesprávnym nastavením predpätia.

Elektrónky
Názvy elektrónok
Rovnaké typy elektrónok pochádzajúce od rozličných výrobcov bývajú často označované rôznymi menami. Iný názov tej istej elektrónky platí v Amerike, iný v Európe a iný je jej technický názov uvádzaný v podobe štvormiestneho čísla. Rozdiely medzi takýmito elektrónkami sú zdanlivo zanedbateľné. (Relatívnosť významu drobných rozdielov môže posúdiť majiteľ zosilňovača pri experimentovaní a vzájomnom porovnávaní zameniteľných typov elektrónok.) V minulosti boli práve elektrónky označené štvormiestnym, industriálnym číselným kódom (napr. 7025, 5881 atď.) považované za výnimočne kvalitné. Tak sa napríklad v dvojkanálových zosilňovačoch Ffender s reverbom a tremolom vyskytovali zároveň elektrónky 12AX7 a 7025. Výrobca totiž požadoval elektrónky s najvyššou kvalitou na najzaťaženejšie posty podieľajúce sa na tvorbe zvuku, zatiaľ čo pre sekciu tremola postačovala akákoľvek elektrónka 12AX7, pretože táto časť obvodov nemala žiaden vplyv na kvalitu audio signálu.
V nasledujúcom prehľade sú uvedené, pokiaľ možno, všetky názvy elektrónok, oddelené vzájomne znakom „/“.

Elektrónky používané v predzosilňovačoch gitarových aparátov:
7025
Pri porovnaní s 12AX7 sú elektrónky 7025 trochu hlasnejšie a zvukovo ostrejšie. Používajú sa v aparátoch Ffender a obľube sa tešia aj u majiteľov zosilňovačov Marshall, ktorí preferujú metalový zvuk.
12AX7/ECC83
Majú mäkší a teplejší zvuk s väčším počtom harmonických kmitočtov v strednom pásme. Porovnávanie zvukových rozdielností medzi 12AX7/ECC83 a 7025 je ako porovnávanie zvuku dvoch rozličných mikrofónov. Každému hlasu, rovnako tak každému zosilňovaču, môže lepšie pristať iný typ. Gitarové zosilňovače majú väčšinou každý vlastnú charakteristiku. Ich frekvenčná odozva nebýva vyrovnaná, ale má skôr určitý špecifický tvar. Napríklad zosilňovače Marshall majú zvýraznené pásmo vyšších stredov, čo môže v kombinácii napríklad so Stratocastrom spôsobiť niekedy až príliš ostrý, kvílivý tón. V tomto prípade by mohlo pomôcť osadenie predzosilňovača napríklad elektrónkami GT-12AX7 (Groove Tubes), podobne ako osadením GT-7025 do zosilňovačov Fender. Tak by sa docielilo celkové presvetlenie ich zvuku. Jedná sa však o vec osobného vkusu, ktorý si každý stanoví lepšie podľa vlastných uší, než podľa teoretických pravidiel.
12AT7/ECC81/6201
Jedna, alebo dve tieto elektrónky sa zvyčajne používajú v zosilňovačoch s pružinovým reverbom. Hoci sú si s 12AX7 veľmi podobné, a môžu byť i navzájom zameniteľné, 12AT7 nie je príliš vhodná pre zapojenie do zvukových obvodov predzosilňovača. V iných než zvukových funkciách je elektrónka 12AT7 užitočná najmä kvôli vlastnostiam ako trvácnosť a odolnosť.
12AY7
Model 12AY7 sa najčastejšie nachádzal v povojnových zosilňovačoch Fender a Gibson. Technickými špecifikáciami má najbližšie k 12AX7 a s minimálnymi rozdielmi na zisku a v tóne môže byť touto modernejšou, bežne dostupnou elektrónkou nahradená.

Elektrónky najčastejšie používané na koncovom stupni gitarových zosilňovačov:
6V6/7480
Elektrónka používaná najmä v starších amerických zosilňovačoch s výkonom do 30 wattov, ako napríklad Fender Princeton a Deluxe, viacero modelov Gibson, Silvertone, Supro atď. Vyznačuje sa príjemným zvukom už pri nízkych hlasitostiach, porovnateľným svojím charakterom k 6L6. Pri vysokých hlasitostiach produkujú 6V6 ešte príjemnejší tón než ich spomenuté silnejšie kolegyne.
6L6/KT66/5881
Tento typ elektrónky sa nachádza vo väčšine bežných amerických zosilňovačov s výkonom nad 30 wattov. Pôvodne mala táto elektrónka banku vyhotovenú z kovu a počas 2. svetovej vojny bola bežne používaná v rádiách a zosilňovačoch. Neskoršia sklenená verzia elektrónky, označovaná ako 6L6 GC, niesla v názve skratku Glass Container. Kovové elektrónky sa už nevyrábajú 40 rokov, čo však nie je na prekážku, pretože pri použití v gitarových zosilňovačoch by spôsobovali iba výrazný mikrofonický efekt a mizerný zvuk. Súčasné elektrónky sú modifikované pre špecifické požiadavky výrobcov zosilňovačov, ako napríklad umiestnenie dolu hlavou v blízkosti reproduktora, tak aby ich prevádzkové vlastnosti a zvuk neutrpeli (i keď kvalita produktu jednotlivých výrobcov/distribútorov sa líši). Novo vyrobené elektrónky môžu mať často lepšie technické parametre a dlhšiu životnosť, ale pri osadení do starého zosilňovača nemusia byť ešte zárukou návratu k jeho pôvodnému teplému tónu s ochotnejším a príjemnejším skreslením. Unikátny „Old Style“ zvuk starých elektrónok 6L6 sa niektorí výrobcovia snažia ponúknuť aj dnes. Väčšina dnešných výkonných zosilňovačov ako Fender Hot Rod DeVille, Mesa Boogie Dual Rectifier, Peavey 5150, Soldano SLO-100 atď. ťaží práve z vlastností moderných elektrónok 6V6, ktoré sú predpokladom pre tvrdý, čistý zvuk so svetlými výškami, pevným spodkom a veľkým výkonom.
6550/KT88
V zásade sa jedná o najtvrdšie elektrónky používané v nástrojových zosilňovačoch, ktoré vyžadujú veľký výkon, minimálne skreslenie, napríklad pre basgitarové a klávesové aparáty. 6550 sa nachádzajú aj v metalovo orientovaných gitarových zosilňovačoch, ktoré svoje skreslenie produkujú takmer výhradne v sekcii predzosilňovača, tzn. v malých elektrónkach.
Vlastnosti tohto typu elektrónky, zakúpenej pod názvom 6550 alebo ako KT88, mierne variujú. Závisí to prirodzene aj od krajiny pôvodu a od udaných parametrov nameraných pri párovaní.
EL34/6CA7/ T77
Pokiaľ prvé dva typy elektrónok charakterizujú zosilňovače s typickým americkým témbrom, EL34 je spájaná najmä so zvukom európskych zosilňovačov ako Marshall, Hiwatt… EL34 sa skladá z menších komponentov ako 6550, a tie sú uzatvorené v sklenenej banke štíhlejšieho objemu. Znamená to, že pracovná teplota je vyššia a elektrónka rýchlejšie reaguje skreslením na tvrdší úder trsátkom na struny. Elektrónky v tomto zmysle reagujú podobným spôsobom ako struny rôznej hrúbky na techniku vyťahovania. Podobne ako tenšie struny možno vyťahovať ľahšie, podobne aj charakter skreslenia je u subtílnejších elektrónok viac pod kontrolou a menej prenikavý. Prejavuje sa to však na životnosti, ktorá je aj u tenších strún porovnateľne kratšia. Elektrónky EL34 majú mäkšie skreslenie s prirodzenou kompresiou a potencionálne zubatými výškami, zatiaľ čo spodok tónu je mohutný a zaguľatený. Tieto elektrónky vedia hrať veľmi nahlas, ale zároveň tak, že to nie je bolestivé.
EL84/6BQ5
Najmenšia silová elektrónka používaná v gitarových zosilňovačoch. Historicky sa začala uplatňovať v rôznych aparátoch značky Gibson, ale svoje najfamóznejšie využitie našli v zosilňovačoch Vox AC30, ktoré sú všeobecne známe z nahrávok The Beatles, Queen, U2 a ďalších. EL84 je v skutočnosti menšou verziou EL34 v 9 pinovej miniatúrnej fľaške. Keď sa jej dostáva dostatočne účinného signálu, produkuje veľmi príjemný skreslený tón a je vhodná aj pre nahrávanie. Okrem bežných zosilňovačov s nižším výkonom ju často nachádzame aj v moderných štúdiových zosilňovačoch určených na generovanie kvalitného linkového signálu.
Rectifier (GZ34, 5U4, 5Y3, 5AR4)
Ďalšou elektrónkou, ktorá sa ešte môže nachádzať v zosilňovači, je tzv. rectifier. Nemá priamo do činenia so zvukom, aj keď jeho charakter podružne ovplyvňuje. Rectifier má na starosti konverziu striedavého prúdu zo zásuvky na rovnosmerný prúd, ktorý v zosilňovači preteká ostatnými elektrónkami. Táto súčiastka bola v absolútnej väčšine modernejších elektrónkových zosilňovačov zamenená za tranzistor, ale práve vďaka jej podielu na mäkšom a poddajnejšom zvuku vintage zosilňovačov, sa opäť osadzuje v niektorých reedíciách, a občas tiež do nových typov zosilňovačov.
Uvedené elektrónky predstavujú iba zlomok zo všetkých existujúcich typov elektrónok, ktoré sa používali, alebo ešte stále používajú v hi-fi technike, spojoch, špeciálnej technike či ďalších odvetviach.

Vlastnosti elektrónok
Výber
Ak sa pri nákupe elektrónok orientujeme podľa značky, ktorú dobre poznáme, napríklad Groove Tubes, Peavey, Mesa Boogie…, nie je to ešte záruka, že v našom zosilňovači budú žiariť elektrónky Made in USA. Môže sa kľudne stať, že s označením známej firmy si kúpime elektrónku vyrobenú v Číne, Rusku, alebo dokonca v Čechách, či na Slovensku. Nemusí to však nutne znamenať krátku životnosť, alebo šum od okamihu prvého oživenia. Elektrónky určené do nástrojových a audio zosilňovačov musia dosahovať určité špecifické parametre, ktoré nie sú automaticky zaručené pri výstupe z bežnej výrobnej linky. Prax je teda taká, že firma zaoberajúca sa spracovaním elektrónok nakupuje vo veľkom od viacerých výrobcov (obľúbené sú lacné výkupy skladových zásob krachujúcich firiem), následne ich triedi a selektuje. Pretože veľká časť elektrónok spravidla končí na smetisku, na konci kupujeme produkt, ktorého výrobná hodnota je iba zlomkom výslednej sumy. Na druhú stranu, v zaplatenej sume by mala byť i určitá záruka, že elektrónky sa budú v zosilňovači správať podľa nášho očakávania.

Párovanie elektrónok
Koncové elektrónky pracujú zapojené v tzv. „push/pull“ obvode. Tento spôsob zapojenia ich predurčuje pracovať v pároch, kde sú jednotlivé lampy vo vzájomnej opozícii. Elektrónkové nástrojové zosilňovače preto väčšinou obsahujú 2,4,6, alebo 8 elektrónok. Aby boli elektrónky spôsobilé pracovať správne, je potrebné aj pri poruche jednej z nich vymeniť celý pár, prípadne kvartet atď. Páry, štvorice, či šestice elektrónok sú vyhľadávané pri testovaní s pomocou počítačov a na základe nameraných hodnôt sú si navzájom priradené výberom z veľkého množstva premeriavaných kusov. Koncové elektrónky sú balené a predávajú sa v príslušne početných sadách.

Tvrdosť zvuku elektrónok
Charakter výsledného zvuku je závislý okrem elektrických obvodov aj na druhu elektrónok, ktorými sú zosilňovače osadené. V zásade sa zvuk delí na tzv. britský – mäkký, ktorý je reprezentovaný zosilňovačmi ako Marshall (EL 34) a Vox (EL 84), oproti nemu stojí tvrdší – americký zvuk, s ktorým hrajú napríklad zosilňovače Fender (6L6, 6V6).
Tvrdosť zvuku elektrónok je predurčená masívnosťou komponentov v ich vnútri, väčším objemom vnútorného priestoru a čistotou vákua. Americké elektrónky sú konštruované práve na týchto princípoch. Elektrónky európskeho typu mávajú ľahšiu konštrukciu a mäkšie vákuum, v dôsledku čoho majú lepšiu odozvu, dochádza u nich skôr ku skresleniu, komprimácii a ich životnosť je spravidla kratšia.
Viac, alebo menej, v konečnom dôsledku však skresľujú všetky elektrónky. Každá koncová elektrónka má svoj bod na pomyselnej energetickej stupnici, pri ktorom sa zahltí a začne skresľovať naplno. Testovaním tisícok elektrónok pri zhodnom spôsobe zapojenia a ich vzájomným porovnaním možno roztriediť elektrónky aj podľa ich náchylnosti ku skresleniu. Niektoré firmy ich delia na tri kategórie – tvrdé, stredné a mäkké, iné firmy majú stupnicu od 1 do 10. Zákazník si tak pri výbere môže zvoliť práve taký typ, aby jeho príliš hlasný zosilňovač dosiahol skoršie skreslenie a rýchlejšiu kompresiu aj pri nižšej hlasitosti zosilňovača. Niekto iný zase pomocou správneho výberu môže získať pevnejšie a čistejšie znejúci zosilňovač, respektíve si môže aj po výmene elektrónok zachovať ten istý zvuk, ktorý mal predtým a nemusí si ani nechávať kontrolovať nastavenie predpätia.
I mäkšie elektrónky však môžu produkovať čistý tón pri nižších hlasitostiach a jemnejšom spôsobe hry. Je však potrebné rátať aj s negatívnymi vlastnosťami ako potenciálne vyššia hladina šumu a kratšia životnosť. Tvrdšie exempláre majú zas viac dynamiky, menej kompresie a môžu znieť čisto i pri vyšších hlasitostiach, navyše s lepším basovým základom.

Obmedzená životnosť elektrónok
Životnosť
Jednou z mála nevýhod elektrónkových zosilňovačov je, popri ich váhe a vykurovacích schopnostiach, už azda iba obmedzená životnosť elektrónok. Pri priemerne hlasnom a častom hraní sa doporučuje výmena koncových elektrónok približne raz za rok – aj keď je pravda, že elektrónky sa v dobrej kondícii dožívajú veku priemernej dedinskej mačky. Životnosť elektrónok koncových je ohrozenejšia než životnosť vstupných, pretože tie pracujú pri nižšom napätí a pri primeranom spôsobe namáhania by mali vydržať dlhšie. Pravidlom ale býva, že ani tie najlepšie drahé koncové elektrónky nehrajú dobre, keď ich menšie a lacnejšie kolegyne na vstupe nie sú v poriadku. Preto, keď sa menia výkonové elektrónky, doporučuje sa preventívne vymeniť aj elektrónky v predzosilňovači.

Príznaky opotrebovania
Koncové elektrónky dosluhujú, keď začínajú znieť mdlo, chýba im údernosť, produkujú smiešne šumy, kolíše ich hlasitosť, alebo im chýbajú niektoré okrajové pásma. Opotrebovanosť vstupných elektrónok sa pozná, keď sa zníži ich citlivosť na dotyk strún, majú náchylnosť k bzučaniu alebo všeobecne pôsobia dojmom, že pracujú proti hráčovi.

Renovácia
Renovácia elektrónok je známa asi od 20. rokov minulého storočia, vzhľadom k ich cene v tom období (išlo o priamo žeravené elektrónky). Renováciou elektrónok sa koncom 30. rokov zaoberali vývojári firmy RCA, ktorá bola vtedy svetovým dodávateľom elektrónok. Po povojnovom poklese cien elektrónok a s nástupom polovodičov sa od myšlienky renovácie upustilo a ďalej sa renovovali len finančne náročnejšie elektrónky.

Technológia renovácie
Renovácia je spôsob predĺženia životnosti elektrónok, ktorých závadou je strata emisnej schopnosti katódy – 90 % závad. Otrávenie katódy je strata emisnej schopnosti povrchu katódy spôsobená niektorými chemickými a fyzikálnymi vplyvmi, pričom najčastejšia je otrava kyslíkom. Renovujú sa elektrónky, ktoré sú ťažko dostupné, alebo sa už nevyrábajú. Renovácia je krátkodobé riešenie pri havarijných stavoch elektrónkových zariadení, alebo u zariadení, u ktorých sa nepredpokladá dlhodobá životnosť. Možnosť renovácie poskytuje prevádzkovateľovi čas tento problém riešiť. Renovácia predĺži životnosť elektrónky približne o 40-60 %. Renovovateľné sú len elektrónky, ktorých závadou je strata emisnej schopnosti katódy, čo je približne 91 % všetkých závad. Úspešnosť je okolo 90 %. Proces je riadený počítačom.

Jednoduché predĺženie životnosti
Aby ste nemuseli meniť elektrónky častejšie než je vhodné, doporučujeme dodržiavať niekoľko jednoduchých zásad:
– Zabezpečiť elektrónkam v prevádzke dostatočný prívod vzduchu a predchádzať ich zbytočnému prehrievaniu.
– Pri transporte zosilňovača sa, pokiaľ možno, vyhnúť dlhotrvajúcim vibráciám. Nenamáhať elektrónky zbytočným vypínaním a zapínaním. Pokiaľ možno, používať vypínač Bypass.
– Pred použitím nechať elektrónky dostatočne dlhú dobu zahriať a stabilizovať (poniektorí audiofili zapínajú svoje elektrónkové zosilňovače minimálne pol hodiny pred tým, než do nich pustia hudbu).
– Povrch elektrónok udržiavať v čistote. Mastné škvrny od prstov na skle elektrónky spôsobujú jej zbytočné prehrievanie a skracujú životnosť.
– Nepoužívať vadné káble, ktoré by mohli spôsobiť skrat. Jedná sa nie len o reproduktorové, či prepojovacie káble, ale aj gitarový kábel.
– Pozor na korektné zapojenie reproduktorov a správnu impedanciu!
– Nehrajte na zosilňovač, pokiaľ nie je zapojený reproduktor.
– Ako už bolo v úvode povedané, vymieňať jedine celé sady koncových elektrónok. Nekombinovať medzi sebou elektrónky rôzneho pôvodu.
– Pri výmene elektrónok korektne nastaviť predpätie zosilňovača.
– Venujte pozornosť zásuvkám elektrónok. Pokiaľ sa elektrónky príliš ľahko uvoľňujú, je potrebné opraviť kontaktné tesnenie. Používajte úchytky elektrónok proti ich uvoľneniu, pokiaľ ich zosilňovač obsahuje.
– Zosilňovače je potrebné priebežne udržiavať, pretože s vekom podliehajú určitým zmenám. Platí to pre elektrónky, potenciometre, jacky atď. Zlé elektrónky môžu spôsobiť predčasné kolapsy iných častí, ako sú výstupné transformátory, reproduktory a iné vitálne komponenty.

Elektrónkové zosilňovače – všeobecne
Hi-fi a nástrojové zosilňovače
Hoci podľa meracích prístrojov nedosahujú elektrónkové zosilňovače svojimi parametrami ani zďaleka technickú exaktnosť lepších tranzistorových aparátov, pričom najmä hodnoty skreslenia elektrónok uvádzané v percentách sú omnoho bližšie k desatinnej čiarke, než je tomu u tranzistorov alebo mosfetov, pri objektívnom sluchovom porovnaní v slepom teste víťazia, vďaka muzikálnosti reprodukcie a prirodzenosti prejavu, zosilňovače elektrónkové. Lampy neoplývajú ani ultra, alebo infra frekvenčnými pásmami dôležitými pre korektnú reprodukciu nových digitálnych formátov, teda SACD a DVD-A nosičov. Ľudskému uchu však znie elektrónkový spôsob prenosu stredových pásiem prirodzenejšie. Zreteľne sa tento fakt prejavuje pri priamom porovnaní tej istej nahrávky cez dva zosilňovače. Pokiaľ je ten druhý tranzistorový, poslucháč si uvedomí stredový efekt zapchatého nosa. Elektrónkový pes však nie je zakopaný len vo frekvenčných pásmach, ale aj v uchu lahodiacej mäkkej limitácii. S tým súvisí aj zhmotnenie reprodukovaných hlasov. Elektrónky pomáhajú znieť aj tenkým a škrekľavým hlasom sýtejšie, sláčikovým nástrojom medovejšie… Elektrónkové zosilňovače najlepšie poslúžia fajnšmekrom zameraným na akustickú hudbu s riedkym aranžmán. Ideálne sú audiofilské nahrávky snímané naživo na dva mikrofóny. Tam elektrónky excelujú aj pri trojrozmernom zobrazení snímaného priestoru, keď poslucháč so zatvorenými očami takmer hmatateľne vníma hĺbku scény a presnú lokalizáciu jednotlivých hráčov. Sklamaní nebývajú ani lovci detailov. Lampy vďaka svojej schopnosti presne zobraziť, až „zhmotniť“ zdroj zvuku, vytiahnu z nahrávky množstvo informácií, ktoré pri tranzistorovom zosilnení zanikali na periférii pozornosti. Pokiaľ komornej hudbe dobre poslúžia aj podomácky vyrobené elektrónkové zosilňovače s menším výkonom, náročné požiadavky reprodukcie symfonických orchestrov sú schopné splniť väčšinou až výkonnejšie prístroje v spolupráci s vyhovujúcim párom reproduktorov. Elektrónkové hi-fi zosilňovače sú omnoho citlivejšie na použité reproduktory, ktoré sa oplatí starostlivo vybrať a predtým, za pomoci dobre známej nahrávky, vzájomne porovnávať s daným zosilňovačom. Počúvanie hudby cez lampy má aj svoje úskalia. V prvom rade je to menšia univerzálnosť, pokiaľ sa dostaneme mimo územia akustických nahrávok. Od počúvania elektronickej, či tvrdej rockovej hudby prežiarenej teplom elektrónok by bolo zbytočné očakávať výrazné zlepšenie. Hudba nadupaná z 95 % až k hladine 0 dB nemá vážnejšie nároky na zjemňovanie, naviac k neduhom „hifistických“ elektrónkových zosilňovačov všeobecne patria menej pevné a menej konkrétne basy. Veľké množstvo informácií od pásma nižších stredov smerom nadol má tendenciu zlievať sa a vzájomne sa prekrývať, čomu výdatne napomáha spomalená dynamika basov.
Uvedené tézy nie sú samozrejme platné pre všetky typy a kombinácie aparatúr. Ide skôr o štatistický priemer osobných posluchových skúseností, ktoré si každý môže doplniť o svoje poznatky.

Trieda A, A/B
Rozdelenie koncových zosilňovačov z hľadiska spôsobu zapojenia elektrónok:
1. Jednočinná trieda A s triódami – kráľovská trieda
2. Dvojčinné triedy s triódami (trieda A, vysoká AB trieda)
3. Dvojčinná trieda s pentódami ultralineár (trieda A, vysoká AB trieda)
4. Ostatné
To, či má zosilňovač svoje elektrické obvody usporiadané v triede A, alebo AB, má značný vplyv na jeho výsledný zvuk, či už ide o zosilňovač nástrojový, alebo hi-fi. Tieto dve triedy zosilňovačov ilustrujú dva rôzne typy zapojenia elektrónok na výstupe zosilňovača. Pri zapnutom zosilňovači v triede AB síce sú elektrónky pod napätím (tak že žiaria), nie sú však v skutočnosti funkčné, pokiaľ do ich mriežky nevstúpi určitý signál. Ten prichádza až vtedy, keď hráme. Väčšina bežných zosilňovačov známych značiek ako Marshall, Fender, Ampeg, Hiwatt a ďalšie, využívajú práve tento spôsob zapojenia. V prípade triedy A prúd neustále preteká elektrónkou, tak že elektrónka je činná aj vtedy, keď nehráme a do mriežky neprichádza žiaden signál. Najznámejšie typy zosilňovačov v triede A sú Vox AC30 a Vox AC15. Ďalej sú to tiež niektoré staré Marshally s koncovými elektrónkami EL84, napríklad 20wattová PA hlava, alebo zosilňovače Selmer vyrobené v Británii. Ďalší rozdiel medzi A a AB spočíva v tom, že v zosilňovačoch triedy A je predpätie v katóde, zatiaľ čo v zosilňovačoch triedy AB sa predpätie aplikuje do mriežky, kde sa zároveň dá jeho úroveň aj nastaviť. Koncové elektrónky v zosilňovačoch triedy A nemajú nastaviteľné predpätie. Tento typ predpätia udržuje elektrónky neustále pod prúdom, čím je zosilňovač v permanentnom stave pohotovosti. Tieto rozdiely sa v zvuku zosilňovačov triedy A prejavujú živším zvukom a o poznanie rýchlejším atakom prichádzajúcim z elektrónok v stave permanentnej pohotovosti. U hi-fi zosilňovačov v triede A je zvuk čistejší, bohatší na detaily a v stereu dochádza, pri dobrej konštelácii s nahrávkou a reproduktormi, k trojrozmernému zobrazeniu zvukovej scény. Zosilňovače v triede A bývajú často príkladom pozoruhodného fenoménu, kedy 30wattový zosilňovač pôsobí porovnateľne hlasným dojmom ako 100wattový. Trieda A poskytuje alternatívu k elektrónkam zapojeným v triede AB, ktoré istý čas strávia tým, že sa otvárajú/zatvárajú, až keď začneme/prestaneme hrať. Aby sme si tento proces vedeli názornejšie predstaviť, môžeme použiť analógiu auta čakajúceho na svetelnej križovatke. Keď sa na semafore zažne zelená a vodič šliapne na plyn, na dosiahnutie stabilnej rýchlosti potrebuje určitý čas. Ak ale svetlá na semafore nesvietia, auto prechádza po hlavnej ceste v konštantnej rýchlosti bez obmedzenia. Podobne, ako akýkoľvek iný komponent intenzívne zaťažovaného zariadenia, majú aj elektrónky v zosilňovačoch triedy A podstatne nižšiu životnosť a je potrebné rátať aj s vyššou spotrebou elektrického prúdu než je u triedy AB.

Impedancia reproduktorov
Rešpektovanie správnej impedancie medzi elektrónkovým zosilňovačom a reproduktormi je veľmi dôležité. Opak býva častou príčinou rýchleho opotrebovania až odpálenia elektrónok. Toto nebezpečenstvo môže hroziť pri používaní zosilňovačov, ktoré sa skladajú zo samostatnej hlavy a jedného až dvoch kabinetov. Vždy pri zapojení iného počtu reproduktorov je dôležité prepnúť impedanciu zosilňovača, prípadne použiť iný spôsob zapojenia jednotlivých meničov, tak aby výsledná impedancia kabinetu/kabinetov vyhovovala možnostiam zosilňovača. Paralelné zapojenie delí impedanciu dvomi a sériové ju zdvojnásobuje.

Bezpečnosť
Elektrónkové zosilňovače pracujú na báze pomerne vysokého napätia. V zosilňovači zostáva dosť voltov na to, aby usmrtili neopatrného opravára amatéra aj určitú dobu po vytiahnutí zo siete.

Rôzne podoby elektrónkových zosilňovačov
Kombo
Najjednoduchšia, kompaktná forma ozvučenia gitary. Slúži primárne na bežné ozvučenie, resp. odposluch na pódiu. Výhodou sú malé rozmery, prenosnosť a relatívne nízka váha, i keď u elektrónkových zosilňovačov je potrebné rátať s váhou transformátorov, ktoré celkovú hmotnosť, v porovnaní s celotranzistorovými, hybridnými a digitálnymi kombami, značne zvyšujú. K nevýhodám patrí väčší prenos vibrácií k mikrofonicky náchylným elektrónkam a menší, subtílnejší zvuk bez náležitého akustického tlaku. Zvuk komba (reproduktor 1 x 12″) má bodový charakter. Jeden reproduktor musí hrať pomerne nahlas a v jeho kuželi je vyššia pravdepodobnosť nežiadúcej spätnej väzby, než u plošného zvuku, ktorý produkuje kabinet. V kompaktnej schránke komba sa nachádzajú všetky stupne zosilňovača i reproduktor. Do bežnej výbavy patrí integrovaný reverb, efektová slučka, DI výstup. Nad bežný rámec v kombách nájdeme aj nahrávací výstup (speaker simulator), zabudovaný multiefekt, prípadne ventilátor. Kombo je zvyčajne osadené jedným párom, alebo kvartetom výstupných elektrónok. Podľa ich typu a počtu a impedancie reproduktorov sa výkon komba pohybuje od 15 do 120 W, najčastejšie však od 20 do 60 W. Počet malých elektrónok variuje podľa výbavy od 1 do 7. Môže byť osadené jedným, ale i viacerými reproduktormi. Najbežnejšia forma je jeden 12″ reproduktor, ale bežné sú aj nasledovné varianty: 1/2/3/4 x 10″, 2 x 12″ a 1 x 15″. Kombinácia rôznych priemerov reproduktorov v korpuse jedného komba je skôr výnimočná, i keď s ňou v minulosti niektoré firmy (Gibson, Gretch…) experimentovali. Rozdelenie zvukového spektra signálu prostredníctvom výhybky a jeho následná distribúcia do tweeteru a wooferu rôznych priemerov sa používa v kombách pre akustické nástroje, ktoré bývajú prevažne tranzistorové. Niektoré elektrónkové kombá majú, kvôli možnosti širšieho rozprestretia zvuku a faktoru akustického tlaku (vibrujúce nohavice), výstup aj pre externý kabinet. Tak si možno previesť signál zo zosilňovacej sekcie malého komba osadeného 1 x 10″ do 4 x 12″ kabinetu, prípadne rozšíriť zvukové spektrum komba 3 x 10″ o 1 x 15″ kabinet, ktorý k rýchlej odozve a artikulácii pridá naviac hutnosť a basový fundament.

Hlava a kabinet
Nekompromisné riešenie, dobre známe z dejín rockovej hudby. Tam, kde ide o zvuk a nie je problémom váha a objem, zvýšené nároky na prepravu alebo cena, niet lepšej voľby. Hlava s objemom svojho vnútra poskytuje ideálne prostredie pre šasi elektrónkového zosilňovača. Elektrónky a transformátory tu majú zaručené dobré vetranie a dostatok priestoru, o ktorý sa nemusia deliť s reproduktormi. Výhodou je oddelenie od priameho zdroja zvuku a vibrácií, ktoré sa ináč podieľajú na rýchlejšom opotrebovaní elektrónok. Najbežnejšie výkony zosilňovačov v tejto forme sú 50 a 100 wattov. Pokiaľ je i 100 wattov málo, jednotlivé hlavy je možné vzájomne prepojiť systémom Master/Slave. Výsledkom je neopakovateľný zážitok zvukovej steny, ktorú produkujú na seba navŕšené a vedľa seba stojace kabinety.

Rack
V hi-fi technike sa využívajú delené zostavy elektrónkových zosilňovačov aj z dôvodu lepšej separácie a menších presluchov. Luxusné zostavy mávajú spoločný predzosilňovač a samostatné koncové stupne pre každý kanál, niekedy dokonca pre každý reproduktor, zvlášť.
Univerzálny delený systém, s pomocou ktorého sa pôvodne zoraďovali prístroje v štúdiu, prešiel v priebehu 80. rokov aj do gitarového teritória. Rack znamená v preklade regál, alebo polica. Jednotlivé stupne elektrónkového zosilňovača sú v tomto prípade umiestnené každý v samostatnom balení. Podľa nároku vnútorného vybavenia na priestor variuje veľkosť krabice v násobkoch modulovej výšky o 1 do 3 až 5. Jednotlivé komponenty sú sústredené v rackových prepravkách s odnímateľným predným a zadným panelom. Výhrevné schopnosti elektrónok v takýchto zostavách sa vzájomne násobia a tak sa integrálnou súčasťou rackov stáva ventilátor, ktorý nemôže chýbať minimálne v priestore koncového zosilňovača. Výhodou rackových zostáv je ich skladačková forma, takže hráč si môže postupne vyskúšať rôzne kombinácie predzosilňovačov, koncových stupňov, efektových procesorov a ďalších doplnkov. Overená technológia elektrónok sa tu naviac stretá s veľkou flexibilitou vďaka pamäťovým bankám a ovládaniu systémom MIDI. Rackové zostavy môžu byť doplnené všetkými typmi kabinetov podľa potreby hráča. Pretože sa v prevažnej miere jedná o stereo výstup, používa sa alebo pár kabinetov, alebo sa signál zapojí do jedného kabinetu s možnosťou reprodukcie v stereu (najčastejšie 2 x 12″ a 4 x 12″).

Satelity
Zjednodušené kombá s plnohodnotným koncovým stupňom (elektrónkovým, alebo tranzistorovým) a linkovým vstupom pre signál z externého predzosilňovača. Vstupná časť môže byť vybavená základným predzosilňovacím obvodom, takže satelit prijme a spracuje aj signál priamo z gitary. Reprodukuje ho však iba ako suchý a čistý tón, prípadne tón, na ktorom sa podieľa koncové skreslenie satelitu. Výsledný tón môže dosiahnuť charakter a kvalitu porovnateľnú s vintage zosilňovačmi. Využitie satelitov je veľmi univerzálne, ale primárnou funkciou je zosilnenie a reprodukcia signálu. Elektrónkové satelity bývajú určené predovšetkým pre gitary. Tranzistorové majú všeobecné určenie a pri zapojení do sterea pripomínajú príbuzné štúdiové aktívne monitory. Môžu slúžiť pre mono aj stereo zostavy. Typickým zapojením môže byť signál pochádzajúci z predzosilňovača riadiaceho komba, ktorý sa rozdelí v externom efektovom procesore, časť sa vracia do pôvodného komba a druhá časť pokračuje do satelitu. Dva rovnocenné satelity možno použiť aj na ozvučenie rackovej zostavy bez koncového zosilňovača.

Štúdiové elektrónkové zosilňovače
Na rozdiel od satelitov, primárny význam ako zdroj kvalitného linkového signálu, je možné jednoducho a rýchlo priviesť priamo do vstupu mixážneho pultu. Zásadný rozdiel medzi štúdiovým elektrónkovým zosilňovačom a elektrónkovým predzosilňovačom s nahrávacím výstupom spočíva v tom, že súčasťou zosilňovača je kompletný výstupný zosilňovač s veľkými elektrónkami, transformátormi, kondenzátormi a ostatnými súčiastkami s vplyvom na správnu dynamiku a kompresiu lampového zosilňovača. O kvalite linkového signálu môže rozhodovať vernosť pripodobenia zvyšnej časti klasického reťazca, to znamená reproduktorov (a ich interakcie s koncovým stupňom) a mikrofónu (typ a nastavenie). To posledné môže byť súčasťou štúdiového zosilňovača, alebo záležitosťou ďalšieho hardwarového alebo softwarového vybavenia štúdia.

Skreslenie silňovačov

Jednotlivé stupne v zosilňovači
Nástrojové elektrónkové zosilňovače pracujú na podobnom princípe ako tie, ktoré slúžia na reprodukovanie hudby. Rovnako obsahujú predzosilňovaciu a koncovú sekciu, obidve osadené príslušným druhom elektrónok. Klasické nástrojové zosilňovače však obsahujú naviac obvody uspôsobené k úprave signálu. Do tohto procesu sú v záujme zachovania typického charakteru zvuku taktiež angažované elektrónky, ktoré môžu byť totožné so vstupnými (väčšinou ECC 83/12AX7), ale tiež sa môžu používať aj iné, príbuzné druhy. Bývajú využité na efekty ako strunový reverb, ekvalizér (tone/presence), tremolo, distortion, prípadne tiež pre tzv. efektovú slučku.

Elektrónky, tranzistory a skreslenie
Prvotný zámer konštruktérov zosilňovačov na čele s Leom Fenderom bol reprodukovať nahlas tón gitary v jeho pôvodnej, tzn. čistej forme. Svoju výrazovú hodnotu však nadobudlo aj viac menej všadeprítomné skreslenie elektrónkových zosilňovačov. Iste aj vďaka tomu, že elektrónky skresľujú unikátne a vzniknutý zvuk má svoju muzikálnu hodnotu. Čo sa deje vo vnútri elektrónky, keď dochádza ku skresleniu? Tak ako emitovaný signál postupne dosahuje svoj maximálny potenciál, elektrónka postupne začína na originálny vstupný signál reagovať menej a menej. To sa prejavuje určitým typom kompresie signálu a vzniká mäkký klip. Ku klipu dochádza, keď vstupný signál narastá, ale maximálna možná úroveň jeho reprodukcie už bola dosiahnutá. Vtedy tento signál začína byť orezaný a teda dochádza ku klipu. Tranzistory, na druhej strane, reagujú úplne presne podľa vstupného signálu, až pokým tento nedosiahne maximálnu úroveň. Vtedy tranzistor okamžite prestáva reagovať a vzniká tak ostrý klip. Tieto dva rozdielne spôsoby skreslenia sú zároveň aj zdrojom odlišných harmonických kmitočtov. Zatiaľ čo tranzistorový zosilňovač produkuje nepárne harmonické násobky (čo v horšom prípade môže znieť duto a sucho), na druhej strane elektrónkové skreslenie je zdrojom násobkov párnych harmonických kmitočtov. Elektrónkové skreslenie znie vo všeobecnosti teplejšie. V závislosti od konštrukcie zosilňovača je možno dosiahnuť rôzne typy tranzistorového alebo elektrónkového skreslenia.

Nežiadúce skreslenie
Hoci pojem „skreslenie“ väčšine gitaristov evokuje onen príjemne šťavnatý, medový, alebo zubatý tón s dlhým sustainom, hifisti si pri svojich predstavách o skreslení predstavujú akékoľvek odchýlky reprodukovaného zvuku od originálu. Pod skreslením signálu sa tak môže rozumieť aj pridanie špecifickej farby k suchému zvuku nástroja, ktoré sa časom môže stať neznesiteľnou súčasťou farby gitary. Preto je dobré, aby gitarista poznal svoj nástroj a zahral si na ňom aj cez referenčné aparatúry. Pokiaľ je tón a feeling naozaj dobrý, pozná sa to väčšinou v priebehu niekoľkých sekúnd. Nerozhodný dojem z aparatúry je dobrým predpokladom na to, aby sa v budúcnosti všetky jeho muchy iba zväčšovali a hudobníka neustále zbytočne rozptyľovali. Nestačí sa preto iba spoliehať na všemocnú samospasiteľskú silu elektrónok, ale treba vedieť, čo naozaj dokážu. Ani kompletne lampový značkový zosilňovač nemusí disponovať tým pravým zvukom, pokiaľ sa na ňom výraznejšie podieľajú lacné integrované obvody, nekvalitné transformátory či kondenzátory. Typický elektrónkový charakter môžu schladiť aj zaradené efekty, tranzistorová efektová slučka, ba dokonca aj také ezoterické vplyvy, akými sú vrtochy počasia. Naopak, aj úboho znejúceho elektrónkového veterána možno, po výmene lámp a niektorých ďalších fixáciách, premeniť na vitálneho borca, ktorý hrá rovnako dobre ako za mlada. Kvalitu zosilňovača teda nemožno merať iba intenzitou jeho skreslenia, či množstvom kanálov a nastavení. Pokiaľ rôzne krútenie gombíkmi je v zásade iba variovaním určitého daného charakteru, prakticky ich možno využiť na doladenie toho najideálnejšieho nastavenia. Napríklad gitarista Rage Against The Machine, Tom Morello, sa so svojím 50wattovým Marshallom zatvoril počas jedného víkendu a krútil všetkými gombíkmi tak dlho, až kým si nepovedal, že lepšie to už nebude. Od tej doby má pred každým koncertom všetky pomery zoradené práve takto.

Skreslenie budením elektrónok v predzosilňovači
V prípade elektrónkového zosilňovača majú vstupné a koncové elektrónky rozdielnu charakteristiku skreslenia, ktorá vyplýva jednak zo samotných elektrónok, jednak z typu zapojenia zosilňovača. Napríklad pri zosilňovači s ovládačom Master Volume môžeme očakávať menšiu citlivosť na podnety pri dotyku strún, než tomu býva u zosilňovačov, ktoré majú reguláciu hlasitosti až za koncovým stupňom. Pokiaľ určitá časť skreslenia prechádza aj na koncovú sekciu a neponecháva sa iba na predzosilňovač, zosilňovač má širšie pásmo citlivosti, v rámci ktorého môže reagovať na podnety hráča. Naviac prirodzenosťou elektrónok je reagovať odlišne na rôzne spôsoby ataku hráča na struny, čím zosilňovač interpretuje rôzny sklon trsátka, silu úderu atď. rôznym druhom tónu. U tranzistorových zosilňovačov je táto pestrofarebnosť značne obmedzená. S princípom budenia signálu v predzosilňovači ako prvý prišiel Randall Smith na svojich Mesa/Boogie. Cieľom bolo dosiahnuť dlhý sustain aj bez vybudenia elektrónok k hraniciam znesiteľnosti. Je zrejmé, že tento spôsob má svoje pre aj proti. Zreteľné je to najmä na dynamike, ktorá namiesto mohutného „WRAAAugh“ s čistením tónu pri doznievaní produkuje skôr jednoliate „zzzzzzzzz“. Týka sa to skôr lacnejších aparátov, ktoré sa od Boogie ponaučili, ako sa hráčom zjednodušuje život aj za cenu splynutia s davom. Predzosilňovačové skreslenie odhaľuje svoje zuby o to viac, o čo tvrdšia je koncová sekcia. Zámerné zvyšovanie rozdielu medzi poddajným predkom a tvrdým koncom mali v obľube niektorí metaloví hráči.

Externé skreslenie
V pionierskych dobách rocku, v amatérskych aj profesionálnych podmienkach sa spoľahlivým a nerozlučným priateľom gitaristov stali rôzne bustre. Hoci na tejto scéne jednoznačne vedú predstavitelia tranzistorových krabičiek, objavili sa i tu pedále, ktoré obsahovali nejakú tú ECC83. Jednou z prvých klasík sa stal Tube Driver firmy Tube Works, ktorú do svojho reťazca zaradil Eric Johnson. Výsledkom bol jeho medový spievajúci tón. Postupom času sa svetový arzenál elektrónkových pedálov rozrástol a ich pôvodná jednoduchá funkcia, pridať k pôvodnému zvuku zosilňovača hutný skreslený tón, sa menila a z krabičiek sa postupne vyvinuli dvoj – troj i viackanálové predzosilňovače najčastejšie s dvomi elektrónkami, ktoré sú často vybavené plnohodnotnou ekvalizáciou a nahrávacím výstupom. Predzosilňovač presťahovaný na zem je lepšie zapínať priamo do koncového stupňa, aby sa zbytočne nenásobil šum, hoci často nechýba ani kvalitná funkcia Bypass. Zvukové výhody a nevýhody takéhoto skreslenia sú prakticky zhodné s predošlým odstavcom. Výhodou je, u hráčov nezávislých na vlastnom odposluchu, ich prenosnosť a vlastný zvuk kdekoľvek. Niektoré podarenejšie typy vybavené patričnými výstupmi dosahujú zaujímavé výsledky aj pri priamom vstupe do mixážneho pultu v nahrávacom štúdiu.

Koncové skreslenie
Svoju poéziu majú aj zosilňovače bez funkcie master volume (pokiaľ si ich môžeme dovoliť vyhuliť) a samozrejme tiež nízkovýkonové elektrónkové kombá, najlepšie triedy A. Pridávaním hlasitosti sa mení charakter tónu tým najprirodzenejším spôsobom. Výsledkom býva tzv. „brownie“ zvuk, ktorý svoju prezývku získal od malých zosilňovačov Fender s tvídovou povrchovou úpravou, pochádzajúcich z povojnového obdobia. I v súčasnosti sa vyrábajú bežne menšie elektrónkové zosilňovače s jediným ovládačom hlasitosti a minimom korekcií, napríklad Mesa/Boogie Subway Blues. Šetriť sa však príliš neoplatí, pretože menej kvalitné, hoci aj elektrónkové kombá, môžu znieť pri hlasnom výkone všelijako, len nie príjemne. Naopak, smerom hore sú ceny špeciálnych nízkovýkonových zosilňovačov neobmedzené. Obmedzená býva ich masovosť, pretože sa väčšinou jedná o kusové výrobky bizarných tvarov, konštrukcie a dizajnu, s neuveriteľným pomerom dolárov na jeden watt výkonu. Kvalitný zvuk koncového skreslenia možno získať aj z veľkých elektrónkových zosilňovačov za predpokladu, že je možné hrať na ne pri dostatočnej hlasitosti. To si pri 100wattových hlavách a 4 x 12″ kabinetoch vyžaduje aj zodpovedajúcu kubatúru sály. Koncové elektrónky s pribúdajúcou hlasitosťou ponúkajú širokú škálu odtieňov skreslenia. Tým pádom môžu hráči meniť harmonické kmitočty skreslených zvukov jednoducho tým, že budú udierať do strún rozličným spôsobom. To je aj dôvod, prečo je koncové skreslenie všeobecne považované za teplejšie a flexibilnejšie.

Koncový medzistupeň
Niektorí hráči, v záujme získania tej správnej koncovej kompresie a skreslenia, vkladajú do svojich rackových zostáv, medzi predzosilňovač a vysokovýkonný koncový stupeň, ešte jeden elektrónkový koncový stupeň s nižším výkonom. Ten slúži na prebudenie koncových elektrónok, ktoré síce dodajú zvuku celého reťazca tú správnu farbu, ale na bezproblémové ozvučenie – najmä pri reprodukcii čistého zvuku – by svojím výkonom nestačili. Ako príklad takýchto nízko výkonových zosilňovačov vo formáte jedného rackového modulu môžu poslúžiť Marshall EL84 20/20 a Mesa Boogie 20/20. V obidvoch prípadoch sa jedná o stereo zosilňovače osadené štyrmi koncovými elektrónkami EL84.

******************Záver************************
Čo dodať na záver? Elektrónky v gitarových zosilňovačoch majú veľmi veľa necností, ktoré sa pokúšali liečiť už celé generácie technikov a muzikantov. V priebehu doby sa našlo mnoho riešení, ktoré vyriešili tú či onú bolesť, ale výsledok, akokoľvek znel na prvé počutie lákavo, vždy viedol iba k väčšej sterilite zvuku a výsledné emócie dostávali skôr akademický výraz. Muzikanti sa pri návratoch k lampám učili byť čoraz tolerantnejší, pretože na vlastnej koži sa presviedčali, že neduhy elektrónok za to stoja. Platí to prakticky všade tam, kde majú elektrónky čo do činenia so zvukom. V elektrónkach však netreba hľadať spásu, pokiaľ je chyba kdesi inde. Známy slovenský konštruktér lampových zosilňovačov, Juraj Budinský, to vidí takto: „Dôležitý je celý proces, pretože bez kvalitného zdroja nemá zmysel ani najlepší zosilňovač. Keď si pustíš normálnu nahrávku cez tranzistorový zosilňovač, ideš radšej na koncert. Keď si však pustíš kvalitnú, dvojmikrofónovú nahrávku bez zbytočných korekcií cez lampovú zostavu, ostaneš doma a uhýbaš v kresle pred dirigentovou paličkou. Celé je to o zvyku. Normálni bežní poslucháči odmalička počúvajú tranzistory a naučili sa, že ako to má znieť… hrať. Keby boli počúvali elektrónkový zvuk, ťažko by si od neho odvykali. Sú etniká, ktoré pijú, z nášho pohľadu, znečistenú vodu, a vôbec im to nevadí. Ty tam raz prídeš, chlipneš si z nej omylom poldeci a dva týždne potom niekde presedíš. Elektrónky navyše dovolia vložiť muzikantovi do hry vlastný výraz. Má to však aj svoju opačnú stránku. Keď je hudobník podpriemerný, nemal by hrať cez lampy, pretože výsledok je veľmi slabý až smiešny. Totiž aj zlý výraz je výraz a cez elektrónky sa prejaví v plnej nádhere. Tranzistory, na druhej strane, všetko spriemerujú, takže aj horšia hra vyzerá celkom slušne. Množstvo hráčov preferuje tranzistory práve preto, že sa tak nenarobia.“Elektrónky sa ľahko môžu stať predmetom vášne, môžu vyvolať mnoho protichodných emócií, ale naozaj pomáhajú hlavne tým hudobníkom, ktorí za to stoja.

Daniel Bednárik (bednarik@cbsoft.sk)
Renovujete elektrónky aj v menšom počte? Čo stojí (orientačne) takáto služba?
Renováciu elektrónok využívajú v prvom rade priemyselné podniky používajúce staré stroje, kde sú použité elektrónky, ktoré sa už nevyrábajú. Je to viac menej dočasné riešenie na niekoľko rokov, na udržanie technológie v prevádzke. Renovácia elektrónok, ktoré sa nevyrábajú, stojí 250 Sk bez DPH. Renovácia elektrónok stále vyrábaných stojí 100 Sk bez DPH, platí sa len za úspešný proces, neplatí sa za neúspešnú renováciu. Je potrebné si uvedomiť, že sa elektrónka pri renovácií môže zničiť, za čo neposkytujem náhradu, pravdepodobnosť zničenia elektrónky je asi 10 %. Renováciu je potrebné zvážiť aj po ekonomickej stránke, vzhľadom na náklady na renováciu a poštovné. Renovovať sa oplatí elektrónky drahšie, alebo tie, ktoré sú, či boli, zvukovo výnimočné, bez záruky, že sa tieto vlastnosti uchovajú. Skúsenosti sú však dobré. Renovácia je schopná odstrániť otravu katódy plynmi, a brum.
Majú elektrónky po renovácii zhodné parametre tak, aby mohli byť opätovne použité ako pár, resp. štvorica, šestica atď?
V tomto prípade sa podarí s pravdepodobnosťou 74 % dosiahnuť hodnotu ą3-5 % rozdielu hodnôt anódových prúdov. Takže áno. Ak sa to nepodarí, za renováciu sa neplatí. Zákazník ale znáša náklady na poštovné. Najkvalitnejší výrobcovia párujú elektrónky väčšinou s presnosťou ą2,5 % rozdielu hodnôt anódového prúdu.
Aká je priemerná životnosť po renovácii?
Tu závisí na type a výrobcovi, životnosť sa dá predĺžiť zhruba o polovicu. V prípade skorej otravy katódy – to platí hlavne pre nové elektrónky – je potrebné si skontrolovať hodnotu žeraviaceho napätia elektrónky. Nižšie spôsobuje otravu katódy.
Dostanú sa renovované elektrónky do pôvodnej kondície (v súvislosti s kvalitou zvuku zosilňovača)?
Áno, nie je technologický dôvod prečo nie, kapacitné a ostatné pomery sa vo vnútri banky
nemenia. Uvoľnené plyny pohltí geter (strieborná plôška na banke elektrónky). Renovácia dokonca dokáže odstrániť brum, ktorý je spôsobený nedostatočnou rezistenciou medzi katódou a riadiacou mriežkou. Treba si však uvedomiť, že na kvalitu zvuku vplývajú aj iné faktory, ako je napríklad kvalita vákua, čo s renováciou nesúvisí, ako aj faktor starnutia materiálov. Či sa elektrónka zmenila, alebo nie, je často len subjektívny pocit.

František Griglák (gitarista Collegium Musicum, Prúdy a Fermata)
Hral si na lampy od začiatku?
Už kedysi na základnej škole som hral cez KZ 20 a KZ 30, čo boli také placky – zosilňovače, ktoré sa používali k premietačkám, ale obsahovali elektrónky EL34. Potom prišla doba tranzistorových zosilňovačov a ja som vlastnil anglickú značku Triumph. Zároveň som používal aj Marshalla, ktorý kúpilo Divadelné štúdio v Bratislave od Olympiku. Bol to celolampový 50wattový zosilňovač, ktorý obsahoval aj vstupy na mikrofóny. Nebolo možné na ňom dosiahnuť hutné skreslenie, ale gitara mala prirodzený teplý zvuk s dlhým sustainom, tak ako sa to dá počuť na 2LP Collegia z roku 1970, Convergencie.
Mal si ešte niekedy v kariére aj iný tranzistorový zosilňovač?
Áno. Bol to taký na mieru stavaný hybrid s mosfetovým vstupom a EL34 na konci. Bol to trojkanál v dobe, kedy ešte žiaden svetový výrobca nič podobné nevyrábal. Vyrobil mi ho bývalý Ursinyho technik Juraj Malouš a nahrával som naň napríklad LP Biela planéta s Fermátou.
Aký je tvoj osobný vzťah k elektrónkam?
Veľmi pozitívny. Nechcem mať nejaké predsudky voči tranzistorom, alebo novodobým modelingovým zosilňovačom, mal som možnosť ich vyskúšať, ale nedá sa to porovnať. Lampy sa mi pozdávajú hlavne pre ich prirodzenú dynamiku. Ani moderné digitálne zosilňovače ešte nie sú tak ďaleko, aby ten pocit nahradili.
Na čo hráš v súčasnosti?
Som už roky verný stajni Mesa/Boogie. Mám preamp Triaxis, ku ktorému používam efektový procesor Rocktron Intellifex a k tomu mám ešte kombo Mark IV. Nemá veľký význam voziť so sebou rozsiahlejšiu výbavu. Samozrejme, že keď máš za sebou na pódiu stereo, znie to bravúrne, ale niektorí zvukári sa k tomu postavia tak, že gitara je dosť nekonkrétna.
Podľa čoho indikuješ, že už je čas vymeniť nejakú elektrónku?
Od výrobcu majú elektrónky predpísané určité hodiny. Koncové lampy strácajú výkon pri priemernom dennom používaní asi tak po roku, po dvoch.
Zvuk ktorých koncových elektrónok je tvoj obľúbený?
Pri kombe Mark IV je možnosť zapojenia Simul Class. Dve krajné lampy sú EL34 v Class A triede, a medzi nimi sú dve 6L6 s typickým americkým zvukom. Obidva páry sa dajú používať spolu alebo zvlášť. Okrem rozdielnej tvrdosti je pri prepínaní zrejmé, že aj ich harmonické kmitočty sa odohrávajú každý kdesi inde.
Vlastnil si aj elektrónkový zosilňovač v čistej triede A?
Mal som určitú dobu požičaný Vox osadený reproduktormi Celestion Greenback. Na Les Paule som mal práve osadené silné snímače DiMarzio, takže keď sa Vox trochu vyžhavil, gitara krásne spievala bez akýchkoľvek krabičiek. Iba gitara, kábel, a vstup.
Používaš pri hre ovládač hlasitosti na gitare?
Sústavne. Aj keď pri moderných zosilňovačoch, ktoré majú ultra lead už gitarový, potenciometer nefunguje tak dobre, ako napríklad pri Peavey 5150, Soldane, alebo Mesa/Boogie.

Jindřich Hrbáček (konštruktér hi-fi techniky JH-S)
Kde všade už elektrónky našli svoje uplatnenie a kde sa, okrem zosilňovačov, používajú dodnes?
Hlavně ve vysílačích pro delší vlny.
V čom spočíva príťažlivosť elektrónkového zvuku pre ľudské ucho?
To je moc obecná otázka. V hi-fi technice je to detailnost zvukového spektra a tzv. teplý zvuk vokálu a korpusu nástroje.
Aký je rozdiel pri konštrukcii elektrónkových zosilňovačov pre gitary a hi-fi zosilňovačov?
V hifi zesilovačích jsou předimenzované zdroje i trafa. Také kapacity filtru a to nejlepší ze sebe vydají výkonové triody. Také nemusí mít tak velký výkon. U kytarového zesilovače záleží víc na korekcích a vstupních obvodech,než na výkonovém zesilovači.
Existuje medzi elektrónkovými zosilňovačmi a reproduktormi nejaký zvláštny vzťah? V čom sa, pri porovnaní s tranzistorovými zosilňovačmi, tento interaktívny efekt prejavuje výraznejšie?
Výstupní trafo v souvislosti s vnitřním odporem lampy tvoří vlastně obvod, který se přizpůsobuje částečně proměně impedanci reproduktoru v závislosti na kmitočtu, který přenáší. On tak vlastně do jisté míry vyrovná tuto vadu reproduktoru.
Ako často je potrebné elektrónky vymieňať, aké sú príznaky opotrebovania, koľko taká výmena stojí?
Není to tak zlé. I po 20 letech, kdy jsem opravoval svůj kytarový zesilovač, byla hodnota výkonových EL34 na úrovni 80 % . O vstupních ani nemluvě. U hi-fi ve třídě A to bude horší, přesto výrobci udávají 5000 hodin. Dnes je cena jedné lampy v rozmezí 200-5000 Kč.
Aký je váš zvukový ideál? Ktorý konkrétny typ elektrónky máte v obľube (Ich zvukový prejav, výhody/nevýhody…)?
V hi-fi jsou to bezesporu triody na konci. Zatím jsem nic lepšího neslyšel. Tam používám výkonové triody od Antonína Schonfelda z Prahy, jež jsou nyní pod jménem Emision Labs. Na našem trhu však nejsou k mání. Jsou to triody o výkonu 15 – 100 Watt a také vakuové diody. Pro kytary postačí EL34, 84, ECC83, 82, 88, 81, 85 od JJ z Čadce.
Podľa čoho sa rozozná skutočná kvalita elektrónky? Aký veľký je odpad pri triedení elektrónok?
Kvalita se pozná podle srovnání uvedených a naměřených parametrů a životnosti. S ohledem na šum a mikrofoničnost pak mechanická konstrukce. Na toto téma by mohl mluvit A. Schonfeld, který mne občas zasvěcuje do problému výroby, a musím říci, že to je někdy alchymie, někdy věda.
Kde sú v súčasnosti živé výrobné linky (Niečo o výrobcoch, od ktorých odoberáte, alebo ktorí stoja za pozornosť…)?
Mne zajímají vlastně jen JJ , Emision Labs a Svetlana. Lampy od Philipse nekupuji pro vysokou cenu, stejně tak nekupuji General Electric a čínské výrobky pro jejich špatnou kvalitu. Zmíním ještě KR Enterprice, avšak majitel, pan Kron, je od prosince po smrti, takže kdo ví?

Aspen Pittman (konštruktér a zakladateľ Groove Tubes USA)
Aká je vaša filozofia?
Uvažujem o elektrónke nie ako o púhej elektronickej súčiastke, ale ako o generátore tónu. Keď si kúpite a zapojíte pár elektrónok Groove Tubes, pochopíte ten rozdiel na vlastné uši. Náš vývoj je však založený na poznatkoch princípov, na ktorých fungovali vintage mikrofóny, gitarové zosilňovače a mikrofónové predzosilňovače už v dávnej minulosti. K tradíciám s úctou pridávame nové koncepty, materiály alebo dizajn. Sú to vlastne také „remixy“ pôvodných starých konceptov.
V čom spočíva rozdiel pri výrobe kvalitných a menej kvalitných elektrónok? Pri spracovaní je potrebné dodržiavať zásady čistoty, čo sa prejaví na väčšej spoľahlivosti elektrónok. Ich životnosť ovplyvňuje aj kvalita vákua. Pri našich elektrónkach si dávame záležať na dokonalom odstránení vzduchu, naviac sme investovali do turbo molekulárnych púmp, v ktorých nie je použitý olej a tým pádom nehrozí ani kontaminácia elektrónok. Čo sa týka materiálu, zistili sme, že polotovary na výrobu doštičiek v elektrónkach, ktoré sa používajú dnes, sa odlišujú od originálnych materiálov z minulosti. Nie sú zlé, ale znejú predsa len trochu odlišne. My našťastie vlastníme dostatok materiálu pôvodného typu na 3-4 roky dopredu a medzitým sa ho budeme snažiť nahradiť iným vhodným materiálom. Spracovanie a použitý materiál sú iba jednou stránkou, ale pri dnešnej ekonomickej efektivite je pre kvalitu elektrónok pravdepodobne rovnako nutné aj úprimné nadšenie pre vec.
Môže výroba elektrónok vo vyspelej krajine prinášať v dnešnej dobe ekonomický efekt? V USA je to prirodzene drahšie než v napríklad v Číne, preto sa týmto odvetvím väčšina veľkých známych výrobcov prestáva zapodievať. Ja to robím preto, lebo verím, že určití zákazníci, aj to pravdepodobne iba časť skupiny orientovanej určitým smerom, budú ochotní v nejakej forme zaplatiť nutné náklady, ktoré sú s tým spojené. Pôvodní západní výrobcovia potrebujú profitovať a zvýšené nároky ľudí, ktorí vďaka elektrónkam produkujú hudbu, sú pre nich nezaujímavé. Výroba elektrónok s pôvodným vysokým štandardom ani nemôže byť extra zisková, keď všetci distribútori chcú nakupovať elektrónku za $ 3 a predávať za $ 6. My ponúkame iba 20 % z celkovej produkcie, pričom 80 % elektrónok požadované nároky nespĺňa a je skartovaných. Tá istá elektrónka, ktorá u nás stojí $ 18, môže stáť inde iba $ 10. Treba však rátať s tým, že 1/2 lacnejších elektrónok je nekvalitná a výrobca sa musí zdržiavať s poštovným a refundáciou, nehovoriac o tom, že robia zlé meno sebe aj celému elektrónkovému priemyslu. Mnohí z výrobcov uprednostnia skôr liberálnu politiku vracania peňazí, než by sami zabezpečili serióznejšie testovanie elektrónok. Som presvedčený, že nejeden gitarista prešiel na Line6 aj preto, že jednoducho mal opakovanú smolu na zlé elektrónky.